UNA FURTIVA LAGRIMA – ária z opery Elisir d’amore

Online sprievodca Donizettiho áriou UNA FURTIVA LAGRIMA

Prečítajte si zaujímavosti a vypočujte si skvelé videá na Youtube o slávnej árii „UNA FURTIVA LAGRIMA“.

Ak si chcete vypočuť viac o opere L’elisir d’amore, kliknite na odkaz na online sprievodcu

Aria – synopsa a pozadie

Synopsa: Adina, ktorá o smrti Nemorinovho strýka nič nevie, sa od Dulcamara dozvie, že Nemorino sa kvôli nej predal Belcore. Dojatá Adina mu vyplatí náborový poplatok. Dulcamara jej chce predať aj fľašu. Ona sa len usmeje a povie mu, že chce Nemorina získať späť len svojimi očami a úsmevom. Nemorino si myslí, že v Adininých očiach zbadal skrytú slzu, keď ho obklopilo množstvo dievčat.
 

Nemorino je trochu naivný mladý muž. V tejto árii, ktorá je takmer na konci, je Nemorino prvýkrát šťastný, keď sa dozvie, že sa doňho zamilovala rozmarná Adina. Ária je napísaná pre lyrický hlas. Najlepšie vynikne, keď sa tenorista snaží plne priľnúť k Nemorinovej postave bez akýchkoľvek heroických aspektov. Melódia sa teda musí spievať dolce.

Áriu uvádza fagotové sólo. Okrem veľkolepých motívov je táto ária mimoriadne krásna aj tým, že prvá časť každého verša je napísaná v molovej tónine a druhá časť v durovej tónine. Tento prechod od bolesti k nádeji nádherne umocňuje výrazná inštrumentácia fagotu a klarinetu.

Aria – text una furtiva lagrima

 
Una furtiva lagrima
Negl’occhi suoi spunto:
Quelle festose giovani
Invidiar sembro.

Che piu cercando io vo?
Che piu cercando io vo?
M’ama, si m’ama, lo vedo, lo vedo.
Un solo instante I palpiti
Del suo bel cor sentir!
I miei sospir, confondere
Per poco a‘ suoi sospir!
I palpiti, I palpiti sentir,
Confondere I miei coi suoi sospir
Cielo, si puo morir!

Di piu non chiedo, non chiedo.
Ah! Cielo, si puo, si puo morir,
Di piu non chiedo, non chiedo.
Si puo morir, si puo morir d’amor
 
Skrytá slza
V jej očiach som sa rozplakal:
Títo slávnostní mladí ľudia
Zdá sa, že závidím.

O čo viac sa snažím?
Čo ešte chcem?
Miluje ma, miluje ma, vidím to, vidím to.
Len na chvíľu
Jeho krásneho srdca cítiť!
Zmýliť moje vzdychy
Na chvíľu na jeho vzdychy!
Cíťte pulzovanie, cíťte pulzovanie,
Zameniť moje s jej vzdychmi
Nebesá, môžeš zomrieť!

Viac nežiadam, viac nežiadam.
Ach! Nebesá, človek môže, človek môže zomrieť,
Viac sa nepýtam, nepýtam sa.
Človek môže zomrieť, môže zomrieť z lásky
 

Napísané pre hlas lyrického tenora

Úloha Nemorina je napísaná pre lyrický tenor. Lyrický tenor má mäkký, rozplývavý hlas. Hlas musí byť bohatý a agilný v melodickej tvorbe. Dokáže s ľahkosťou dosiahnuť vysoké tóny a vytvoriť krásny zvuk. Lyrický tenor musí byť schopný presvedčivo zaspievať intímne skladby aj vzrušujúcejšie kusy.

Slávne interpretácie UNA FURTIVA LAGRIMA

V roku 1901 Enrico Caruso zaspieval túto áriu po prvýkrát. Bola to jeho debutová sezóna v Scale a dirigoval ju Toscanini. Boli to najväčšie ovácie, aké v tomto divadle doteraz zazneli. Stala sa jednou z najvýznamnejších opier v jeho kariére a v Met. „Una Furtiva lagrima“ bola jednou z prvých árií, ktoré Caruso nahral, a bola to azda ária, ktorá sa stala najznámejšou spolu s vesti la giubba. V tejto nahrávke (technicky sprevádzanej moderným orchestrom) možno počuť klasické rubato napríklad pri druhej „che piu cercando io vo“, ktorá je v kombinácii s grandióznym accelerandom dvakrát dlhšia ako Pavarottiho o osemdesiat rokov neskôr. To isté možno povedať o (nádherne) dlhom ritardande v „io la vedo“.

V 20. storočí prišiel tyran Toscanini, ktorý pod zámienkou vernosti pôvodnému dielu usporiadal spevákove rubato, čo dodnes vedie ku kontroverzným diskusiám. V druhej časti árie si Nemorino predstavuje, ako drží Adinu v náručí a cíti tlkot jej srdca. Vypočujte si Enrica Carusa, ako túto pasáž spieva nežne a potom s nádherným crescendom povzbudzujúcim „Cielo“ bez straty nehy. Záver tejto árie je podľa Kestingových slov „úžasnou obratnosťou hlasu, ktorú možno počuť; koloratúrne reťaze navliekajú tóny na seba ako trblietavé perly. Poslednou frázou Caruso prekračuje hranice belcanta bez toho, aby opustil technický základ klasického „spevu na dych“. Slovo „si puo morir“ nespieva ako tenor di grazia, ale s mohutným crescendom. Caruso nechá hlas veľmi pomaly rozvlniť a potom pridá rýchle, ale dominantné vibrato: náhle vzplanutie ohňa prudkým poryvom vetra.“

Una furtiva lagrima (1) – Caruso

a interpretácia Luciana Pavarottiho

Una furtiva lagrima (2) – Pavarotti

Tretia verzia od Jonasa Kaufmanna

Una furtiva lagrima (3) – Placido Domingo

A na záver interpretácia Placida Dominga

Una furtiva lagrima (4) – Placido Domingo

Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca k UNA FURTIVA LAGRIMA z opery L’elisir d’amore.