WOZZECK od Albana Berga – operný sprievodca a synopsa

Online operný sprievodca a synopsa k Bergovmu WOZZECKU

Wozzeck je najvýznamnejšia opera atonálnej hudby 21. storočia a prvé celovečerné dielo tohto štýlu. Berg sa v nej prejavuje ako skvelý dramatik, ktorý týmto dielom dodnes uchvacuje publikum.

Obsah

♪ Akt I

♪ Akt II

♪ Akt III

 

 

Highlights

♪ Langsam, Wozzeck, langsam!

♪ Du, der Platz ist verflucht!

♪ Tschin Bum, Tschin Bum

♪ Guten Tag, Franz

♪ Ich hab’ ein Hemdlein an, das ist nicht mein

♪ Andres! Andres! ich kann nicht schlafen

♪ Dort links geht’s in die Stadt Scéna vraždy

♪ Tanzt Alle; tanzt nur zu, springt, schwitzt und stinkt

♪ Entracte

 

 

Doporučenie na nahrávanie

♪ Doporučenie na nahrávanie

 

 

 

Atonalita a Schönbergov vplyv

Opernú jednoaktovku “Erwartung”, prvú atonálnu operu vôbec a teda predchodcu Wozzecka, napísal Arnold Schönberg v roku 1909. Je to príbeh ženy, ktorá blúdi lesom pri hľadaní svojho milenca, stretáva jeho mŕtvolu a na tomto hororovom výlete zažíva všetky duchovné pocity. Atonálnou hudbou chcel Schönberg zviditeľniť znepokojujúce psychické stavy. Hudba k “Erwartung” bola prekomponovaná a žiadny z motívov sa neopakoval, čo znamenalo úplný rozchod s tradíciou opernej hudby.
Berg bol Schönbergovým študentom a Schönberg bol Bergovým hudobným mentorom a sprievodcom. Berg však nešiel presne rovnakou cestou. O desať rokov neskôr skomponoval Wozzecka z veľkej časti atonálne, ale použil hudobné formy so štruktúrou a opakovaniami. Berg dokonca zašiel tak ďaleko, že použil leitmotívy (pozri časť o prvom obraze prvého dejstva) a preklenul tak priepasť od romantickej wagnerovskej drámy k atonálnej hudbe.

 

Zdroj

Dielo vychádza z Büchnerovej nedokončenej drámy “Woyzeck” z roku 1837. Literatúru milujúci Berg videl hru v roku 1914 a rozhodol sa dielo zhudobniť. Cesta k tomuto cieľu však bola kamenistá. Büchner po sebe zanechal len fragment. Pred svojou predčasnou smrťou stihol dokončiť tridsať ručne písaných scén (“obrazov”) bez čísel strán a nejasných štádií rozpracovanosti. O viac ako päťdesiat rokov neskôr sa rakúskemu spisovateľovi Karlovi Emilovi Franzosovi podarilo chemickou cestou urobiť už vyblednuté náčrty opäť čitateľnými a vytvoriť z nich divadelné dielo.
Berg vzal Franzosov originál a z tridsiatich scén Franzosovej verzie zostavil pätnásť. Čiastočne ich upravil, ale bez zmeny jazyka. Franzos chybne nepoužil pôvodný názov “Woyzeck” a Berg túto chybnú tlač prevzal.

Berga fascinovala osoba a osud Woyzecka, ktorého osud bol založený na skutočnej udalosti. Syn parukára v roku 1780 dobodal na smrť 46-ročnú vdovu. Pravdepodobne trpel schizofréniou. Súd ako jeden z prvých nariadil vyšetrenie jeho nepríčetnosti. Znalecký posudok ho vyhodnotil ako vinného a v roku 1824 ho popravili na trhu v Lipsku. Büchner sa o tejto udalosti dozvedel z lekárskeho časopisu, ktorý odoberal jeho otec. Büchner do drámy vplieta ďalšie príbehy iných bizarných prípadov z časopisu.

 

Biografické paralely

V tomto diele o vojakovi, ktorý zo žiarlivosti a šialenstva zavraždil matku svojho nemanželského dieťaťa, sa objavujú prekvapivé biografické paralely s Bergovým životom.
Najzjavnejšia biografická je v osobe Marie. Služobná z letného sídla rodiny Bergovcov menom Marie Scheuchlová počala dieťa od 17-ročného Albana. Rodina chcela tento “prešľap” udržať v tajnosti a výmenou za utajenie jej zaplatila odškodné. Dokonca aj Bergova neskoršia manželka Helene sa o tom dozvedela až po Bergovej smrti. Paralely pokračovali; okrem zhody mien a prítomnosti nemanželského dieťaťa je vraj Mária z drámy nápadne presným portrétom slúžky.
Berg bol v roku 1915 v priebehu prvej svetovej vojny povolaný do armády a čoskoro ho kvôli astme preložili na ministerstvo vojny vo Viedni. Tam vraj trpel zlým zaobchádzaním svojho nadriadeného alkoholika. Mohol teda čerpať zo svojich skúseností z vojenskej služby a v jednom liste napísal: “V jeho postave je kus mňa, pretože som bol rovnako závislý od nenávidených ľudí, zviazaný, chorľavý, neslobodný, rezignovaný, dokonca ponížený, odkedy som strávil tieto vojnové roky. Bez tejto vojenskej služby by som bol zdravý ako predtým.

 

 

Hudba I – hudobné formy

Hudba a dramaturgia tejto opery sú vysoko štruktúrované. Každé dejstvo má 5 scén, ktoré sú tematicky usporiadané.
V prvom dejstve Berg píše charakterovú skladbu pre každú hlavnú postavu (s výnimkou Wozzecka). V každej scéne sa postava objaví v stretnutí s hlavným hrdinom. Týmto spôsobom spoznávame postavy a ich vzťah k Wozzeckovi. Každá skladba vychádza z vlastnej hudobnej formy (1: Suita, 2: Rapsódia, 3: Pochod/kolíska, 4: Passacaglia, 5: Rondo).
Aj druhé dejstvo sa riadi touto prekvapivou štruktúrou. Päť obrazov bolo napísaných v poradí symfónie (1: Sonáta, 2: Fantázia/Fuga, 3: Largo, 4: Scherzo, 5: Rondo).
Posledné dejstvo je napokon sekvenciou piatich invencií.
Prekvapujúce je, že ani jedna z týchto foriem nemá pôvod v hudobnom divadle; všetky majú pôvod v absolútnej hudbe. Berg chcel vytvoriť akési odcudzenie prísnej forme, aby zastavil romantickú bujnosť konvenčných operných foriem. Sám Berg sa vyjadril, že “nekládol taký dôraz na to, aby bol hudobným strašiakom, ale skôr prirodzeným pokračovateľom správne chápanej, dobrej, starej tradície!

 

 

Hudba II – orchester

Uvedené formy sú pre poslucháča sotva počuteľné, hudobné usporiadanie je príliš zložité a pochopenie je možné len s použitím partitúry a s určitými odbornými znalosťami.
Použitie orchestrálnych partov je rovnako náročné. Orchester je neskororomantickej veľkosti a má veľkú farebnú paletu s pridaním gitary, xylofónu, celesty, akordeónu a tyče. Plný orchester počuť najmä v hudbe metamorfózy (prechody medzi obrazmi). Samotné obrázky sú veľmi úsporne orchestrované, aby sa zvýšila zrozumiteľnosť textu. Na oplátku Berg v každom obraze mení orchestrálne zloženie, čo si vyžaduje obrovskú koordináciu a nácvik, často sa hudobníci musia dokonca fyzicky presúvať.

 

 

Hudba III – “Vôbec nespievajte!”

Berg chcel Büchnerove dialógy preniesť na javisko s kvalitným herectvom, preto upustil od používania spievaných foriem, ako sú árie. Berg mal jasnú predstavu o tom, ako by mali speváci spievať: “Žiadny spev! Ale napriek tomu musí byť výška tónu naznačená a zaznamenaná v speváckej výške (presne po notách); tá však s rečovou rezonanciou”. To zodpovedalo použitiu hovoriaceho hlasu ako v Schönbergovom Pierrot-Lunaire o desať rokov skôr, teda technike medzi spevom a hovorením.

 

 

Dramatik Berg – jeho vplyv na Hitchcocka

Büchnerove dialógy boli zväčša každodenné dialógy a pre oduševnenú operu neboli veľmi inšpiratívne. Pre Berga to nebola žiadna prekážka – naopak, Berg bol dramatik a rozvinul neslýchané bohatstvo tonálneho jazyka. Slávny skladateľ Bernard Herrmann, známy svojou filmovou hudbou pre Hitchcocka, bol zarytým Bergovým fanúšikom. Slávna scéna vraždy v sprche s disonantnými vysokými výkrikmi huslí vo filme Psycho bola inšpirovaná Bergovou hudbou a stala sa jedným z najväčších momentov v dejinách filmu. Vreskot huslí môžete počuť vo zvukovej ukážke prvého obrazu prvého dejstva.

 

 

Recenzia

Od Bergovej prvej javiskovej skúsenosti s Wozzeckom v roku 1914 do premiéry uplynulo celých 11 rokov. Generálny hudobný riaditeľ Berlínskej štátnej opery Erich Kleiber dielo obhajoval a sám ho na premiére dirigoval. Niektorí odborníci považovali dielo za neuskutočniteľné. Aby Kleiber dokázal spravodlivo podať zložitosť a novosť diela, zorganizoval 137 skúšok.
Reakcie publika boli rozporuplné. Dalo sa očakávať, že časť publika a tlače reagovala s nepochopením. Avantgarda bola nadšená, význam diela bol uznaný už na začiatku a do Bergovej smrti v roku 1935 bolo dielo uvedené viac ako 160-krát. Keď sa moci chopili nacisti, dielo zmizlo z divadiel, ale krátko po skončení druhej svetovej vojny si opäť našlo cestu do repertoáru, ktorý si udržalo dodnes.

 

 

 

 

 

Leitmotívy

Synopsa: V kapitánskej izbe Wozzeck skoro ráno holí dôstojníka. Kapitán sa chce porozprávať s Wozzeckom, ktorý zostáva jednoslabičný. Keď sa nadriadený dôstojník zmieni o Wozzeckovom nemanželskom dieťati, ktoré sa narodilo “bez požehnania cirkvi”, Wozzeck podotkne, že chudobní ľudia si nemôžu dovoliť konať morálne.

Bez predohry, len s vírením bubnov, ktoré má predstavovať vojsko, sa hneď v 5. takte začína spevný hlas. Skladba je napísaná vo forme suity (prelúdium, pavana, kadencia, gigue, kadencia, gavotový dvojhlas I/II, air, prelúdium v krabích).

Čoskoro počujeme prvý leitmotív opery, je to sled tónov, ktorý opakovane počujeme vo Wozzeckovom “Jawohl, Herr Hauptmann” (“Áno, pán kapitán”).

Hitchcockove výkriky huslí počujeme v nasledujúcej nahrávke v pasáži začínajúcej sa o 3:30.

Jeden z najdôležitejších leitmotívov, s ktorým sa stretávame vo Wozzeckovej skladbe “Wie arme Leut!”. (“My chudobní ľudia!”) Je ním prekvapivo trojhlas C dur. Berg o nej napísal: “ako by sa dala zjavnejšie ukázať objektívnosť peňazí, o ktorých hovoríme!” Leitmotív sa objavuje stále znova a znova.

Úloha zhovorčivého a jednoducho zmýšľajúceho kapitána je napísaná v hlasovom fachu tenor buffo, čo vyjadruje karikatúrnosť nadriadeného (viď tiež vyššie v časti “Biografické údaje”).

Langsam, Wozzeck, langsam! (Pomaly, Wozzeck, pomaly!” Jedno po druhom!) – Grundheber

 

Synopsa: Wozzeck je prikázaný na pole, kde spolu s Andresom sekajú palice. Rozpráva svojmu kamarátovi o svojich temných víziách, ktoré ho trápia.

Táto skladba je rapsódia na tri akordy a trojhlasná poľovnícka pieseň. Berg každej figúre priradil nástroj, Wozzecka sprevádza trombón, ktorý zodpovedá výške jeho barytónu.

Skladba zaniká s rakúskymi vojenskými signálmi z diaľky, ktoré si Berg osvojil počas svojej dlhoročnej služby.

Du, der Platz ist verflucht! (Ty, to miesto je prekliate!) – Berry / Weikenmeier

 

Mária a ich nemanželské dieťa

Synopsa: V izbe Marie, matky Wozzeckovho dieťaťa. Z okna pozoruje vojenskú prehliadku. Keď zamáva bubeníkovi, susedka Margarethe ju odsúdi ako prostitútku s nemanželským dieťaťom. Marie nahnevane zatvorí dvere a spieva synovi uspávanku. Vtom sa ozve zaklopanie na dvere a do domu vstúpi Wozzeck. Nemá oči pre Marie a jej dieťa, ale hovorí len o svojich temných víziách a odchádza z izby zúfalej ženy.

Skladba sa začína pochodom, ktorý znie v diaľke. Rozhovor medzi Marie a Margarethe je čisto hovorené divadlo, Berg si nezapísal žiadne poznámky.

Nasleduje uspávanka, ktorá je síce napísaná v klasickom 6/8 čase, ale pre svoje rýchle tempo nespĺňa očakávania. Niet divu, že dieťa nemôže zaspať pri matkinom vnútornom nepokoji. Pred príchodom Wozzecka nájdu obaja pokoj, ktorý Berg zakomponoval do snových zvukov celesty.

Tschin Bum, Tschin Bum – Grundheber / Behrens

 

 

Maniakálny lekár

Synopsa: Aby si Wozzeck zarobil nejaké peniaze, najal sa na lekársky experiment. Celé mesiace jedol iba fazuľu. Chodí na pravidelné vyšetrenia k ošetrujúcemu lekárovi a rozpráva o svojich víziách. Lekár sa o Wozzecka ako o človeka nezaujíma, je pre neho len “prípadom”. Konkrétne dôkaz, že nevyvážená výživa vedie k šialenstvu, čo lekár registruje s najvyšším uspokojením. Dúfa, že sa týmto poznatkom preslávi.

Berg napísal Passacagliu na základe klasickej dvanásťtónovej témy a 21-krát ju varioval. Týmto nemilosrdným opakovaním ukazuje lekára ako maniakálne pudového.

Was erleb’ ich, Wozzeck? (Čo prežívam, Wozzeck?)

 

Synopsa: Marie stretne na ulici Tambura-Majora, netrvá dlho a obaja idú do Mariinho bytu.

 

 

 

 

 

Druhé dejstvo má štruktúru symfónie: 1: Sonáta, 2: Fantázia/Fuga, 3: Largo, 4: Scherzo, 5: Rondo.

 

Synopsa: Marie s ručným zrkadielkom obdivuje náušnice, ktoré jej dal bubeník, a sníva o lepšom živote. Na kolenách jej leží dieťa, ktoré nechce spať a vyrušuje ju. Prekvapene do toho vstúpi Wozzeck. Všimne si náušnice a tuší pravdu, keď Marie tvrdí, že ich našla. Dá jej peniaze a odíde z bytu.

Was die Steine glänzen? (Čo sa lesknú kamene?) – Behrens / Grundheber

 

Synopsa: Wozzeckov lekár a jeho kapitán sa stretnú na ulici. Kapitán nudí “doktora Sargnagela” (“doktora Hřebíka do rakvy”) povrchnými filozofickými poznámkami. Doktor ako pomstu prorokuje šokovanému dôstojníkovi mŕtvicu v priebehu nasledujúcich štyroch týždňov. Keď im cestu skríži Wozzeck, obaja si na ňom vybijú svoju frustráciu. Kapitán naznačí Wozzeckovi, že jeho žena je mu neverná. Hlboko zasiahnutý Wozzeck od nich odíde.

Berg niekoľkokrát zapísal do partitúry nezvyčajné indície na predstavenie. Pri Hauptmannovi opakovane napísal “lámavý hlas” alebo “nosový hlas” a pri Doktorovi dokonca “ako osol”.

Wohin so eilig, geehrtester Herr Sargnagel? (Kde je ten zhon, najdrahší pán Sargnagel?) – Dönch / Berry

 

Mariin spor s Wozzeckom

Synopsa: Wozzecks sa ponáhľa za Marie a konfrontuje ju. Ona sa mu vyhne. Wozzeck sa k nej hrozivo priblíži. Ona naňho kričí, aby sa jej nedotýkal, radšej má nôž v tele, ako by ju mal udrieť. Marie sa vráti do svojho bytu a zanechá zúfalého muža za sebou.

Táto scéna je poctou Schönbergovi, inštrumentácia zodpovedá Schönbergovej Komornej symfónii op. 9. Podľa Bergových inštrukcií 15 hudobníkov opúšťa orchestrisko a geometricky sa rozmiestňuje na scéne.

Guten Tag, Franz (Dobrý deň, Franz) – Berry / Strauss

 

Taverná scéna

Synopsa: V krčmovej záhrade neskoro večer. Chlapci, vojaci a slúžky tancujú. Medzi nimi je aj Marie a bubeník. Wozzeck ich pozoruje a už je opitý. Marie naňho volá provokatívne slová. Zjaví sa trhan a prorokuje krvavý čin.

Skladba sa začína ländlerom hraným v tónoch. Po piesni remeselníka sa skladba mení na valčík napísaný vo voľnej tonalite.

Pokračuje poľovníckym chórom, ktorý pripomína Freischütza (možno zámerná reminiscencia na život Woyzecka, ktorý spáchal vraždu v čase vzniku Freischütza).

Vracajú sa formy scherza a ländleru. Dej a hudba sa čoraz viac menia na scénu nočnej mory.

Ich hab’ ein Hemdlein an, das ist nicht mein (Mám na sebe košeľu, ktorá nie je moja) – Abbado

 

Vo Wozzeckovi sa objavuje myšlienka pomsty

Synopsa: V noci v kasárňach leží Wozzeck na lôžku vedľa Andresa. Nemôže spať, prenasleduje ho vidina noža, myšlienky na vraždu ho rozrušujú. Do strážnice vojde opitý bubeník s fľašou pálenky. Ponižuje Wozzecka svojím dobiedzaním do Marie. Obaja sa dostanú do potýčky, Wozzeck je porazený. Wozzeckov sen o noži sa zmení na rozhodnutie.

Strašidelný krátky zbor duchov uvádza skladbu koncipovanú ako “Rondo martiale con Introduzione”. Vidiny sužujú Wozzecka a zbor duchov sa vracia. Orchester praská, praská a zvoní, keď bubeník robí svoje neplechy.

Andres! Andres! ich kann nicht schlafen (Andres! nemôžem spať) – Berry / Uhl

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Berg opisuje každý z piatich obrázkov tohto aktu ako vynález. Každý obraz opisuje posadnutosť človeka, či už ide o Mariine pocity viny, Wozzeckovu vraždu, zakrvavené ruky alebo frenetické hľadanie noža.

 

 

Máriine pocity viny

Synopsa: Marie v noci nespí a číta si v Biblii príbeh o cudzoložnici. Už dlho nevidela Wozzecka a ľutuje, čo mu urobila. Tuší, že sa stane nešťastie.

Hneď na začiatku počujeme tému, ktorú Berg použije ako základ pre 7 variácií a fúgu.

Und ist kein Betrug in seinem Munde erfunden worden (A v jeho ústach nebol vymyslený podvod) – Lear

 

Vražda

Synopsa: Je noc, Wozzeck a Marie sa stretávajú pri rybníku v lese. Wozzeck nostalgicky spomína na lepšie časy a vrazí jej nôž do krku.

Berg napísal invenciu o tóne H, ktorý je všadeprítomný.

Skladba sa začína ticho, hrozivo, počuť tiché výkriky huslí, ktoré ohlasujú katastrofu. Wozzeck je pred činom ticho, ale Marii sa nehanebne vyhráža (“Kto je studený, už nemrzne! Nezmrzneš s rannou rosou”). Nad scénou vychádza bledý mesiac. Je to hudba pred vraždou. Margarethe zomiera s prenikavým výkrikom a v orchestri znejú strašné akordy. Pasáž sa končí obrovským crescendom.

Dort links geht’s in die Stadt (Tam naľavo je mesto) – Berry / Strauss

 

Druhá scéna v krčme

Synopsa: Wozzeck ide do hostinca. Chce si zatancovať, aby zabudol na vraždu. Margarethe objaví na jeho košeli krvavé škvrny a pred všetkými ho konfrontuje. Wozzeck utečie z hostinca.

Skladba sa začína polkou hranou na rozladenom klavíri. Neskôr sa ozve hostinský orchester s husľami, akordeónom a ťažkými zvukmi bombardonu (druh tuby).

Tanzt Alle; tanzt nur zu, springt, schwitzt und stinkt (Tancujú všetci; len tancujú, skáču, potia sa a smrdia) – Berry / Lasser

 

Wozzeck sa vracia do rybníka

Synopsa: Wozzeck beží späť k rybníku a hľadá nôž, aby ukryl dôkazy. Keď ho nájde, ide hlboko do rybníka, aby ho tam ukryl. Kým sa snaží zmyť si krvavé škvrny, utopí sa. Doktor a kapitán idú okolo rybníka a počujú topiaceho sa človeka, ľahostajne sa rozhodnú nič nerobiť.

Berg túto skladbu opisuje ako “invenciu o šiestom akorde”. Základné tóny tvoria b, c, e, gis, es, f.

Das Messer? Wo ist das Messer? (Nôž? Kde je nôž?) – Berry

 

Interpretácia

Nasledujúce interlúdium je napísané viac-menej v tónine d mol. Opäť v nej zaznievajú mnohé motívy z opery a interlúdium sa končí dvanásťtónovým akordom, ktorý zaznel pri Mariinej smrti.

Entracte

 

 

Synopsa: Ráno sa pred Mariiným domom hrajú deti. Je tam aj jej dieťa a jazdí na svojom koníkovi. Všetci utekajú do lesa, keď sa dozvedia, že sa našlo Mariino telo. Iba Mariin syn nechápe, čo sa stalo, a ako jediné dieťa zostane na mieste.

Opera sa končí vynálezom o ôsmej notovej časti.

Ringel, Ringel, Rosenkranz, Ringelreih’n!

 

 

 

 

 

Odporúčanie nahrávania

 

SONY, účinkujú: Walter Berry, Isabel Strauss, Fritz Uhl, Carl Doench pod taktovkou Pierra Bouleza a Orchestre du Theatre National de l’Opera de Paris

 

 

Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca o “WOZZECK ” od Albana Berga.