VESELÁ VDOVA od Franza Lehára – sprievodca operou a synopsa

Online sprievodca operou Veselá vdova

“Veselá vdova” bola piatou operetou Franza Lehára a jej úspech prekonal všetko, čo v tomto žánri doteraz existovalo. Počas jeho života bolo toto dielo na celom svete uvedené 300 000-krát a dodnes patrí medzi najpopulárnejšie operety.

 

 

 

 

 

Obsah

♪ Synopsa

♪ Akt I

♪ Akt II

♪ Akt III

♪ Doporučenie na nahrávanie

Highlights

♪ Ich bin eine anständige Frau

♪ O Vaterland…da geh ich zu Maxim

♪ Es lebt eine Vilja

♪ Sieh dort den kleinen Pavillon

♪ Lippen schweigen

 

 

 

 

 

 

Kód zlatej operety

“Veselou vdovou” Lehár založil dobu “striebornej operety”, ktorá vychádzala z úspechov “zlatej operety”.

Vynálezcom operety o päťdesiat rokov skôr bol nepochybne Jacques Offenbach, ktorý sa ako 14-ročný začal vzdelávať na parížskom konzervatóriu v rodine pochádzajúcej z germánskeho Kolína. V roku 1855 si otvoril vlastné divadlo a o tri roky neskôr skomponoval “matku všetkých operiet” svojho “Orfea v podsvetí”. Dielo si rýchlo získalo popularitu v celej Európe a Theater an der Wien poverilo Franza von Suppé, aby prišiel s rakúskou operetou, ktorú v roku 1860 vykúpil operetou “Das Pensionat”. Zvyšok je história, začala sa éra Johanna Straussa a spol. a stala sa zlatým vekom. Táto éra sa skončila v Paríži už v roku 1880 Offenbachovou smrťou a vo Viedni smrťou Millöckera, Straussa a von Suppého v roku 1899, resp. 1895.

Zostal však recept na úspech tohto štýlu. Kód operety, ktorý si Lehár osvojil, pozostával z prvkov viedenskej a parížskej operety:

• Priateľstvo, satira a vyšší nonsens
• rýchle, hudobné čísla ako galop, kankán
• Rôznorodé využívanie tanečných rytmov, vo Viedni najmä valčíka
• Jednoduché, účinné harmónie, hlavne v durovej farbe
• Muzikálny miestny kolorit
• Sympatické vzory
• Romantické milostné príbehy
• Šťastný koniec

 

 

Trpká genéza Veselej vdovy

V roku 1901 si Wilhelm Karzcag narodený v Maďarsku prenajal Theater an der Wien, aby z neho urobil centrum novej viedenskej operety. Lehár tu mohol v roku 1902 sláviť svoj prvý úctyhodný úspech s “Wiener Fraun”. Pre sezónu 1905/06 napísali Victor Léon a Leo Stein libreto “Veselá vdova”, ale neboli spokojní s hudbou povereného skladateľa a ponúkli zákazku Lehàrovi, ktorý ju prijal a pustil sa do práce. Keďže opereta prepadla, Karzcag chcel bezpodmienečne Veselú vdovu uviesť ďalej. Hudbu dal zahrať v Lehàrovom byte. Ohromený Lehàrovým produktom vraj vyhlásil slávnu vetu: “Das is ka musik!” (“To nie je hudba!”) Stein a Léon ho však dokázali presvedčiť o opaku a dielo bolo bezhlavo inscenované. Všetok scénický materiál bol poskladaný z existujúcich inscenácií a hudobníci mali k dispozícii len niekoľko javiskových skúšok. Napriek mnohým improvizáciám bola už premiéra uspokojivá a na Karzcagovo prekvapenie bol súhlas publika od začiatku dobrý a opereta sa rýchlo stala kasovým trhákom.

 

 

Libreto – na začiatku bol ukradnutý príbeh

Dvaja libretisti prevzali príbeh z Meilhacovho “L’attaché d’ambassade”, ale odcudzili ho práve natoľko, aby nemuseli platiť autorské honoráre, čo neskôr viedlo k súdnemu sporu. Miesto deja bez okolkov preniesli z Nemecka do Čiernej Hory. Neočakávali však, že úrady zasiahnu, pretože na základe súdneho rozhodnutia mali zakázané vysmievať sa Čiernej Hore – krajine patriacej rakúskemu cisársko-kráľovskému mnohonárodnostnému štátu . Léon a Stein si z toho teraz urobili žarty a operetný štát pomenovali Pontevedro. Veľvyslanec sa teraz volal “Zeta” (podľa najväčšej čiernohorskej rieky), hlavná mužská postava sa volala Danilo (podľa čiernohorského korunného princa) a factotum Niegus bol pokrstený podľa čiernohorskej kráľovskej rodiny Petrović-Njegos. Zoznam ešte nie je úplný a a každý poslucháč vtedy vedel, o ktorú krajinu ide.

 

 

Geniálna zmes viedenskej a parížskej operety

Lehár sa narodil v Slovinsku a detstvo prežil v Maďarsku a v Česku. Jeho profesionálne roky ako vojenského kapelníka ho priviedli do všetkých krajín rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a veľmi dobre poznal hudobnú kultúru týchto krajín. Vo Veselej vdove použil mnohé štýlové prostriedky týchto východoeurópskych krajín, ako napríklad pieseň Vilja, kolové tance, valčíky atď.

Samozrejme, poznal aj Offenbachovu hudbu. To, čo teraz urobil spolu s libretistami, bolo jednoducho geniálne. V tejto operete menil štýl z dielu na diel. Po offenbachovskej skladbe (napr. skladba “Da geh ich zu Maxim”, “dummer Reitersmann”, skladba Grisette atď.) nasledovala skladba s k. a k. koloritom, po ktorej opäť nasledovala parížska skladba. Táto zmes štýlov prechádza celou operou a prináša do predstavenia pestrosť a farebnosť.

Okrem toho sú hudobné skladby udržiavané v krátkosti. Dokonca aj chytľavé melódie sa opakujú len zriedkavo, takže poslucháč si pri každom čísle pomyslí: “Škoda, že už je koniec.”

 

 

 

 

 

 

 

Synopsa: Na Pontevedrinskom veľvyslanectve v Paríži. Hostiteľ víta svojich hostí, oslavujú narodeniny panovníka.

Baron Zeta otvára ples slávnostnou mazurkou

Verehrteste Damen und Herren – Karajan

Valencienne a Rousillon – nemožná láska

Synopsa: Valencienne, veľvyslancova manželka, flirtuje s Camillom de Rousillon, ktorý ju už nejaký čas miluje. Valencienne však Rousillonovým pytačkám odoláva. Ten píše na Valenciennin vejár: “Milujem ťa”.

Ich bin eine anständige Frau – Gfrerer / Beczala

 

 

Vdova storočia

Synopsa: Všetci očakávajú Hannu. Glawari. Jej starší manžel nedávno zomrel a ona je dedičkou miliónového majetku. Veľvyslanec má za úlohu zabezpečiť, aby sa vydala za muža z Pontevedrina, aby milióny zostali v krajine. Jeho plánom je vydať za ňu veľvyslancovho tajomníka grófa Daniloviča. Sluhovi Nyegusovi sa ho podarilo nájsť v nočnom klube “Chez Maxim” a onedlho príde do Palais. A teraz sa objaví Hana Glawariová v sprievode húfu Parížanov, ktorí po dedičke idú.

Elisabeth Schwarzkopfovú nazývali “vdovou storočia”. Vdova bola ideálnym operným hlasom v operete, spájajúcim komediálnu femme fatale s muzikálnosťou umelkyne.

Bitte meine Herren – Schwarzkopf

Synopsa: Glawari pozýva všetkých do svojho domu na zajtrajší deň. Chystá sa usporiadať pravú pontevedrinskú hostinu. So zmiešanými pocitmi sa dozvedá, že na večierok príde aj gróf Danilovič. Títo dvaja majú spoločnú minulosť. A teraz sa objaví gróf, je mierne podgurážený.

O Vaterland je jednou z nezabudnuteľných skladieb z tejto opery, ktorá dýcha duchom fin de siècle a ktorej refrén sa stal chytľavou melódiou.

O Vaterland…da geh ich zu Maxim – Gardiner/Skohus

 

 

Hanna a Danilo – ako mačka a myš

Synopsa: Negus mu povie, že je tu Glawari a že zdedila milióny. Gróf si povzdychne, keď počuje jej meno. Málokedy trávi čas v kancelárii, ale užíva si parížsky nočný život. Rozhodne sa rýchlo si zdriemnuť na pohovke. Vo vedľajšej miestnosti Rousillon naďalej skúša šťastie u Valencienne.

V tejto opere sú uprostred 2 páry. Kým dvojica Glawari/Danilowitsch zastrešuje komediálnu časť, Valencienne/Rousillon tvoria vážny protipól. Lehár im do hrdiel vkladá krásne, ľahkonohé melódie. “Zauber der Häuslichkeit” je jedným z týchto magických momentov.

Zauber der Häuslichkeit – Rothenberger

 

Synopsa: Glawari sa chce na chvíľu stiahnuť a náhoda jej dovolí stretnúť sa s Danilowitschom, ktorý leží na pohovke. Neuplynie ani minúta a obaja sa pohádajú. Pred časom sa mali vziať, ale pre grófovu rodinu jej vidiecky a meštiansky pôvod nebol dosť dobrý. Rany sú stále čerstvé. Keď gróf povie, že ona ho svojimi miliónmi nedokáže ohromiť, odíde z izby s chrapúnstvom. Teraz barón konečne vyhľadá Danila a požiada ho, aby sa zo štátnych dôvodov oženil s Glawari. Danilovič kategoricky odmieta. Zo sály sa ozýva tanečná hudba. Je to voľba dám. Každá chce tancovať s Glawari.

Damenwahl – Studer/Gardiner

 

Synopsa: Keď si Glavari chce vybrať džentlmena, objaví sa Danilowitsch s tanečnicami z kabaretu, ktoré berú všetkých džentlmenov na ruky. Víťazoslávne sa na ňu pozrie.

Úloha Daniloviča je napísaná pre barytón, ale niekedy ju spievali aj tenoristi. V tejto plesovej scéne počujeme tenoristu Nikolaja Geddu.

O kommet ihr Ballsirenen – Gedda

 

Synopsa: Valencienne má tiež plán: chce spojiť Roussillona s Glawari a tlačí ho do tanca s Hannou. Hanna však ide za Danilom a vyzve ho na tanec. Ten má v hlave novú ľstivú fintu. Vlastní tanec a vydraží ho za 10 000 frankov na charitatívne účely. Všetci sú pobúrení a odmietajú, len Danilowitsch sa usmieva. Rousillon sa prihlási, ale Valencienne je teraz žiarlivý a zakáže mu to. Teraz je Danilovič pripravený tancovať. Glawariová je namosúrená, ale Danilo ju chytí a zatancujú polku.

 

 

 

 

 

 

 

Synopsa: Nasledujúci deň v záhrade paláca Hanny Glawariovej. Hostia sa zabávajú na pontevedrinskej hudbe a tanci.

Vilya je zasnená ľudová pieseň o láske poľovníka k víle. Touto piesňou chce Hanna zlákať Danila.

Dirigentom ďalšej nahrávky bol Robert Stolz, ktorý bol sám slávnym operetným skladateľom. Výsledkom je bujará a srdcervúca hudba, krásne rubatíny a dychberúci sprievod Viedenských filharmonikov. Stolz bol brilantným interpretom tohto diela, mal tú drzosť tvrdiť, že bol dirigentom premiéry tejto opery, čo preukázateľne nebola pravda.

Hilde Güden spieva fantastickú Vilju.

 

Es lebt eine Vilja – Güden/Stolz

 

Schwarzkopfova interpretácia je tiež podmanivá, túžobný šepot opája poslucháča.

Es lebt eine Vilja – Schwarzkopf

 

 

Emancipácia a klišé

Synopsa: Pridal sa aj gróf Danilo. Hanna ho dráždi jazdeckou piesňou.

Dnes by Hannu nazvali modernou ženou. V čase svetovej premiéry takéto stvárnenie úlohy vyvolalo senzáciu. Na druhej strane Valencienne je jej protipólom; zodpovedá skôr tradičnému, konzervatívnemu vzoru roly.

Mädel…dummer Reitersmann – Schwarzkopf

 

Synopsa: Danilo našiel záhadného fanúšika a všetci filozofujú o tom, ako sa vysporiadať so ženami, ktoré sa stanú nevernými svojmu manželovi.

Das Studium der Weiber ist schwer – NN

 

 

Lady medzi Danilom a Hannou sa začínajú lámať

Synopsa: Hanna a Danilo na seba narazia. Hanna s ním flirtuje, no Danilo je spočiatku chladný a zdržanlivý, no potom si s ňou zatancuje Kolo, pontevedrinský tanec.

Kolo

 

Synopsa: Baron Zeta chce s Danilom a jeho kabinetom prediskutovať ďalšie kroky v prípade Glawari a naplánuje stretnutie v pavilóne. Valencienne a Rousillon sa stretávajú. Na jej naliehanie chce Rousillon požiadať Hannu Glawari o ruku. Rousillon zaspieva Valencienne poslednú ľúbostnú pieseň.

Wie eine Rosenknospe – Bezcala

Synopsa: Rousillon chce posledný bozk. Valencienne mu ho chce poskytnúť, ale diskrétne v pavilóne.

Rousillon a Valencienne spievajú ďalšiu zo svojich bujarých melódií. Ako je možné, že Lehár dokázal pre túto operu vytvoriť toľko skvelých melódií?

Sieh dort den kleinen Pavillon – Beczala / Gfrerer

 

 

Glawari zachránil Valenciennu z kompromitujúcej situácie

Synopsa: Njegus vidí, ako tí dvaja vchádzajú do pavilónu. Zeta sa objaví a chce, aby sa stretnutie konalo v pavilóne. Njegus ho varuje, že vnútri je Roussillon s istou dámou. Možno je to tá záhadne vydatá žena! Zeta okamžite zamkne dvere pavilónu. Jeho zvedavosť je taká veľká, že nazrie cez kľúčovú dierku… a uvidí svoju ženu. Chce vylomiť dvere. Medzitým Njegus zasiahol a Hanna Glawariová vychádza z pavilónu, aby zachránila Valencienne. Zeta je úplne zmätená a Danilo, ktorý stál vedľa Zety, zrazu žiarli, že Hanna mala schôdzku s iným mužom. Hanna vidí jeho žiarlivosť a zvíťazí. Danilo má toho dosť. Chce jednoducho odísť a ísť za Maximom.

Finále Akt II – Gardiner/Skohus

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Synopsa: V paláci Hanny Glawariovej. Na počesť Danila si Glawari najal grizetky, ktoré tancujú kankán.

“Ja, wir sind es, die Grisetten”

Slávny duet ” Lippen schweigen “

Synopsa: Danilo a Zeta čítajú naliehavý telegram od ministra: “Ak Glawariho milióny nezostanú v krajine, hrozí štátny bankrot”. Keď uvidí Hannu, Danilo jej chce zakázať sobáš s Roussillonom. Hanna jej povie skutočný príbeh o pavilóne a Danilovi sa uľaví. Prvýkrát jej prejaví svoju náklonnosť.

Ďalšia slávna, nesmrteľná melódia operetnej histórie. Lehára prekvapila popularita melódie “Ústa mlčia”. V prvej verzii to bola len brnkacia melódia a až v nasledujúcom roku k nej pribudol text.

Lippen schweigen (1) – Güden/Grunden/Stolz

 

V ďalšej verzii počujeme Elisabeth Schwarzkopf, ktorá spieva nádherne elegantne a Wächter je autentický Danilo:

Schwarzkopf/Wächter/Matacic: Lippen schweigen (2)

 

Môžete si vypočuť zaujímavý zvukový dokument z roku 1906. Ide o nahrávku so spevákmi Louisom Treumannom a Mizzi Güntherom, Danilom a Hannou z prvej veselej vdovy. Táto nahrávka vznikla o rok neskôr a pravdepodobne ukazuje, ako opereta v tom čase znela. Silne pripomína vaudeville a bola zrejme menej operne spievaná ako v súčasnosti.

Lippen schweigen (3) – Treumann / Günther

 

Synopsa: Zeta sa k nim pridá a Danilo im môže oznámiť, že Glawari si Rousillona nevezme. Zeta je veľmi spokojná, ale potom sa opäť objaví vejár. Zeta si dá dve a dve dohromady a uvedomí si, že je to vejár jeho manželky. Povie svojej žene, že sú teraz rozvedení, a požiada Hannu o ruku, aby zachránila jeho vlasť. Tá ho musí sklamať, pretože podľa manželovej vôle pri svadbe príde o peniaze. Danilovi sa náhle zlepší nálada a povie Hanne spásonosné “milujem ťa”. Hanna teda vie, že ju nechce pre peniaze. Ona sa usmeje a dodá, že podľa závetu peniaze patria… budúcemu manželovi. Obaja si padnú do náručia. Valencienne požiada manžela, aby si prečítal zadnú stranu vejára. Dojatý číta: “Som úctyhodná manželka”.

 

 

 

 

Odporúčanie nahrávania

 

DG s Cheryl Studer, Bo Skovhus a Barbara Bonney pod vedením Johna Eliotta Gardinera a Viedenských filharmonikov.

 

 

 

Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca VESELÁ VDOVA / VESELÁ VDOVA od Franza Lehára.