Portrét Verdiho árie DI QUELLA PIRA

Prečítajte si zaujímavé fakty a vypočujte si skvelé videá na YouTube o slávnej árii “DI QUELLA PIRA”.

 

Ak chcete počuť viac o opere Il Trovatore, kliknite na odkaz na portrét opery

 

 

 

Aria – synopsa a pozadie

 
Synopsa: Luna zaútočí na pevnosť Manrico. Manrico ju bráni ako vodca. Manrico prisahá Leonorovi večnú vieru na smrť. Manrico má všetky dôvody na rozhorčenie: jeho matku Azucenu zajal Conte di Luna a vzal ju ako rukojemníčku. Luna jej hrozí smrťou na hranici. Manrico chce Azucenu oslobodiť a rozlúčiť sa s Leonorou.

 

Ária “di quella pira” spolu s áriou “ah si ben mio” tvoria “scena ed aria”. Ide o kompozičnú konvenciu z “rossiniovskej” belcantovej éry. Veľmi schematicky opisuje sled árií. Poradie bolo nasledovné: recitatív (tempo d’attacco), pomalá ária (Cavatina, “Ah si ben mio”), recitatív (tempo di mezzo), rýchla ária (Cabaletta, “di quella pira” ).

Táto ária je pre tenoristov základným kameňom. Hudba je strhujúca: začína v Allegre a potom je päťkrát obohatená o hudobné efekty. Najprv musí tenor zvýšiť hlasitosť (Verdi píše “con tutta forza” v “Col sangue vostro”), v polovici sa zvýši tempo (“piu vivo” v “morir”), potom nastúpi zbor, potom sa pridá tenor a na konci tenor zaspieva najvyšší tón. Táto dramaturgia vyvoláva u poslucháča extatický účinok.

Okrem tohto štylistického prvku má ária ďalšie dva charakteristické znaky. Jedným z nich je prvok šestnástinových štvorhlasov:

Tenor musí tento prvok spievať v každej slohe, čo predstavuje najmenej trinásť opakovaní. Táto figúra má symbolizovať mihotanie ohňa “Plamene tej strašnej hranice, zapálili a pohltili celú moju bytosť”). Má nechať prebehnúť horiacu hranicu pred zrakom poslucháča. Tento prvok je zložený z poltónových intervalov a nie je ľahké ho spievať v Allegre.

Sprievod orchestra má nápadný ťah vpred, rytmus je podobný polonéze. Symbolizuje bitku, ktorá sa má odohrať, a je posilnená vstupujúcim zborom bojovníkov.

Druhým charakteristickým znakom árie je slávne vysoké C na konci. Je zaujímavé, že Verdi na tomto mieste vysoké C neskomponoval. Jeden z prvých tenoristov tejto opery však Verdiho výslovne požiadal o povolenie. Verdi to výslovne povolil pod podmienkou, že céčko bude krásne zaspievané. Táto konvencia teda prevládla a väčšina poslucháčov pozná áriu práve takto, takže dodržiavanie pôvodnej partitúry by u poslucháčov vyvolalo podráždenie, ak nie sklamanie. Dokonca aj Toscanini, ktorý zakázal všetky slobody, ktoré si speváci v 19. storočí dovolili, túto konvenciu akceptoval.

V roku 2000, pri príležitosti osláv 100. výročia Verdiho úmrtia v milánskej opere “la scala”, Riccardo Muti nariadil tenoristovi, aby túto áriu zaspieval v pôvodnej verzii, bez vysokého C. Po árii sa strhlo krupobitie a výsledkom bol divadelný škandál, ktorý hýbal tlačou a mysľou niekoľko dní.

 

 

Aria – text DI QUELLA PIRA

 
Di quella pira l’orrendo foco

Tutte le fibre m’arse avvampo…

Empi spegnetela, o ch’io tra poco

Col sangue vostro la spegner?…

Era gia figlio prima d’amarti

Non puo frenarmi il tuo martir.

Madre infelice, corro a salvarti,

O teco almeno corro a morir!

 

Vokálna hra “Spinto Tenor”

 

Úloha Manrica je písaná pre spinto tenor (taliansky), resp. mladý hrdinský tenor (nemecký). Hlas je silný a mužný. Vo vysokých tónoch má kovový lesk. Zaujme svojou nenútenou silou vo vyšších tessitúrach a má stále pohyblivosť. Vo vysokom registri dokáže spintovský tenor nadchnúť publikum vrcholnými tónmi.

 

 

Známe interpretácie DI QUELLA PIRA

 

Jussi Björling je tenorista s najväčším počtom nahrávok Trubadúra. Na svojom konte má celkovo šesť nahrávok tejto opery. Pre tento článok som vybral nahrávku z roku 1952. V deň nahrávania napísal svojej manželke: “Nikdy som nespieval di quella pira tak dobre ako dnes”.

Björlingov melancholický timbre je v plnom rozkvete v pasáži “Era gia figlio prima d’amarti Non puo frenarmi il tuo martir” (Tvoje muky ma nezastavia Nešťastná matka, bežím ťa zachrániť).

Aj jeho vysoké C je výnimočné. Jeho ľahký útok na vysoké C zostáva neprekonaný.

 

Di quella pira (1) – Björling

 

Trovatore bol jednou z kľúčových úloh Franca Corelliho. Len málokto dokáže držať krok s Talianom v hlasovej sile.

Di quella pira (2) – Corelli

 

Enrico Caruso na nahrávke z roku 1906 spieva šestnástinové štvorhlásky presne a o niečo pomalšie ako ostatní tenoristi. Ária však bola transponovaná o pol tónu nižšie a nekončí na C, ale na Bb. Caruso mal barytónovo zafarbený hlas. Hoci dosahoval vysoké C, občas sa mu aj vyhýbal, keď to nebolo vhodné. Tento zvyk zdieľa s ostatnými tenormi. (del Monaco, Domingo, Carreras, Tucker, Gigli, Pertile…).

Všimnite si slávny Carusov plač v “madre felice”, ktorým “urobil z bojovej tenorovej fanfáry expresívne dielo” (Kesting).

Di quella pira (3) – Caruso

 

Krásna nahrávka Pavarottiho z roku 1968. Spieva veľkolepé vysoké C. Aj v neskorších rokoch si občas vyberal Bb.

Di quella pira (4) – Pavarotti

 

Na tip v komentári blogu Anton Honegger nájdete skvelú verziu Franco Bonisolli. Túto verziu som nepoznal. Skvelý objav: skutočný rytier vysokého C !

Di quella pira (5) – Bonisolli

 

 

 

Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca áriou “di quella pira” z opery Il trovatore.

 

 

 

 

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *