Toto dielo patrí k veľkým operám 20. storočia. Korngold opäť evokuje opojenie neskororomantickou hudbou, narkotickou vo svojej opulentnosti a melanchólii.
Obsah
♪ Komentár
♪ Akt I
♪ Akt II
♪ Akt III
Highlights
♪ Behutsam! Hier ist alles alt und gespenstig
♪ Glück, das mir verblieb Pieseň pre lutnu
♪ Da bist du ja, Marie, ich wusste es
♪ Bravo, guter Pierrot – Halt ein! Du eine auferstandene Tote?
♪ Mein Sehnen, mein Wähnen Pierrotova pieseň
♪ Finale
Odporúčanie na nahrávanie
Premiéra
Hamburg und Köln, 1920
Libreto
Paul Schott alias Julius Korngold, podľa novely Georgesa Rodenbacha Bruges-la-morte z roku 1892 a jej divadelnej verzie Le mirage (Miraž).
Hlavné úlohy
Paul, vdovec (tenor) - Marietta tranzujúca tanečnica (soprán) - Marie zjavenie Paulovej zosnulej manželky (soprán) - Frank Paulov priateľ (barytón) - Fritz Pierrot z divadla (barytón).
Odporúčanie nahrávky
ARTHAUS DVD, James King, Karan Armstrong, William Murray, Margit Neubauer, Donald Grobe pod taktovkou Heinricha Hollreisera a orchestra Deutsche Oper Berlin.
Komentár
Korngold zázračné dieťa
Korngold, ktorý sa narodil v roku 1897 v Brne v Rakúskom cisárstve, bol často označovaný za najväčšie hudobné zázračné dieťa všetkých čias, dokonca väčšie ako Mozart. Už ako dieťa mali jeho skladby kvalitu zrelého skladateľa. Podporoval ho, ale aj chránil jeho otec, uznávaný (a ostrý) viedenský hudobný kritik Julius Korngold. Už ako 19-ročný napísal Erich svoju prvú jednoaktovú operu “Prsteň Polykratov”, ktorá nadchla publikum. Vo veku 19 rokov začal komponovať “Mŕtve mesto”, ale prvá svetová vojna prekazila jeho plány. Bol povolaný ako hudobník a v práci na opere pokračoval v roku 1919.
V týchto rokoch sa zoznámil s Luise von Sonnenthal (jeho neskoršou manželkou Luzi), ktorá ho inšpirovala pre úlohu Marietty. Irónia histórie: tak ako tanečnicu Mariettu považoval Paul (a buržoázna spoločnosť) za spoločensky menejcennú , Luzi (herečka a speváčka) sa z rovnakého dôvodu stretla s odporom Erichovho otca.
Libreto
Predlohou pre dielo bola Rodenbachova hra “Bruges-la-morte” z roku 1892 a jej divadelná verzia “Le mirage”, ktorú Rodenbach napísal o osem rokov neskôr.
Na Rodenbachovo dielo upozornil Ericha rodinný známy a Erich bol témou okamžite nadšený. V liste napísal
“Osobitá atmosféra Brugg, melancholický tón, dve hlavné postavy s ich podmanivými duševnými konfliktmi: boj erotickej sily živej ženy s doznievaním duševnej sily mŕtveho, hlbšia základná myšlienka boja medzi životom a smrťou vôbec, najmä krásna myšlienka o nevyhnutnom zvládnutí smútku za drahým mŕtvym právom na život, a zároveň bohatstvo hudobných možností jej stvárnenia, to všetko ma priťahovalo.
Látka o smútiacom vdovcovi, ktorý podľahne posadnutosti speváčkou, sa na premiére opery stretla s nervozitou doby. Ľudia povojnových rokov o pocitoch straty vedeli až príliš dobre a práce viedenského Siegmunda Freuda (ktorého Julius Korngold osobne poznal) o psychoanalýze boli vysoko aktuálne; jeho kniha Výklad snov vyšla v roku 1900. Paulovo stretnutie s Mariettou nie je v konečnom dôsledku ničím iným ako pokusom o terapiu, ktorú Paul podvedome podniká, aby vyriešil svoj vnútorný konflikt, ktorý vyplynul z katastrofy Máriinej smrti. Príležitostne sa táto opera porovnáva s Hitchcockovým psychotrilerom Vertigo, ktorý vyšiel o 25 rokov neskôr.
Manželia Korngoldovci poverili libretistom druhej Korngoldovej jednoaktovej opery Hansa Müllera, ktorý však nebol po preskúmaní prvých návrhov spokojný a Korngold senior sa ujal libretistovej práce osobne. Julius Korngold sa väčšinou držal Rodenbachovej literárnej predlohy, ale tu a tam zmenil dejiny. Jeho najdôležitejšou zmenou bolo, že vraždu nezobrazoval ako skutočnosť, ale ako snovú scénu, pravdepodobne preto, aby z deja opery vyňal časť násilia a vytvoril zmierlivý, atmosférický záver.
Bruges – mŕtve mesto
Symbolicky pre Pavlovu stiesnenosť použil Rodenbach Bruggy ako model “mŕtveho mesta”. Toto belgické mesto bolo až do 15. storočia prosperujúcou obchodnou metropolou a rezidenčným mestom. Potom sa rieka zamulčovala až k Severnému moru a začal sa úpadok mesta, odrezaného od životodarného mora, z ktorého sa Bruggy už nikdy nedokázali spamätať.
Hudba neskorého romantizmu
Ako najlepšie opísať Korngoldovu hudbu? Dlho bola jeho hudba očierňovaná ako kópia slávnejších originálov. Vplyvný americký operný kritik Harold Schonberg napríklad v roku 1975 napísal: “Keďže jeho vlastná tvorivá predstavivosť nebola taká silná ako jeho technika, jediné, čo mohol robiť, bolo opakovať to, čo robili predchádzajúci skladatelia.” Táto kritika zavážila o to viac, že Korngold svojou neskoršou prácou v Hollywoode toto klišé priam magneticky priťahoval.
V Korngoldovej hudbe sa skutočne stretávame s obrovskou silou zvuku, zabalenou do expresionistického šatu, s hlasnými disonanciami a zvonením zvonov pripomínajúcim Mahlera. Počujeme hudbu mihotajúcu sa v žiare a expresii, ktorá nám pripomína Salome Richarda Straussa. A napokon počujeme melódie, ktoré si svojou zmyselnosťou a sladkosťou môžu vziať na paškál Pucciniho.
Julius Korngold poznal Gustava Mahlera osobne vďaka jeho dielu a vtedajší viedenský dvorný operný režisér sa zoznámil s vtedy deväťročným Erichom, keď mu dovolil zahrať majstrovi kantátu v jeho byte. Mahler vraj nadšene zvolal: “Génius! Génius!”. O štyri roky neskôr Mahler pozval vtedy 13-ročného Ericha na skúšky premiéry 8. symfónie. Tento zážitok musel na mladého Ericha hlboko zapôsobiť, pretože orchestrácia Mŕtveho mesta je takmer identická s Mahlerovou ôsmou. Podobne ako Mahler, aj Korngold doplnil orchester neskorého romantizmu v plnej veľkosti farebnými nástrojmi, ako sú celesta, harmónium, kostolný zvon, mandolína a klavír. Okrem toho podobne ako Mahler použil dychový stroj a chlapčenský zbor.
Po roku 1970 si Mŕtve mesto postupne našlo cestu do repertoáru operných domov a Korngoldovi bola potvrdená genialita a nezávislosť. Nikto nepopiera, že Korngold bol ovplyvnený veľkými predchodcami a súčasníkmi. Korngold a Richard Strauss sa navzájom poznali a uznávali, ale dnes sa všeobecne uznáva, že Korngold nebol druhý Strauss, ale prvý Korngold.
Leitmotívy
Korngold použil v opere rôzne leitmotívy. Najdominantnejším je nádherná téma árie “Das Glück, das mir blieb”, s ktorou sa stretávame stále znova. Zaznieva aj motív Bruggy, obzvlášť krásny príklad nájdete ďalej v opise scény na začiatku druhého obrazu. Okrem toho sú tu aj ďalšie leitmotívy, ale vzhľadom na bohatosť partitúry, bohatosť orchestrácie a zložitosť samotných motívov sú niektoré z nich ťažko počuteľné (motív vlasov, akordy vzkriesenia, motív pominuteľnosti atď.).
Svetová premiéra a osud diela
Keď Korngold oznámil dokončenie svojho “mŕtveho mesta”, operné domy sa bili o práva na premiéru diela. Nakoniec získali práva na prvé uvedenie diela v ten istý večer tri operné domy: Hamburg (dirigoval Pollack), Kolín nad Rýnom (dirigoval Klemperer) a Viedeň. Viedeň potom musela predstavenie zrušiť z dôvodu obsadenia.
Dielo bolo od začiatku oslavované a Korngold, ktorý bol prítomný na premiére v Hamburgu, bol oslavovaný. Publikum bojovalo o vstupenky, v Hamburgu sa dielo len v prvej sezóne hralo 26-krát. Krátko nato sa dielo hralo vo Viedni, New Yorku, Prahe a Zürichu a na desať rokov sa stalo úspešným. Túto etapu náhle zastavilo prevzatie moci nacistami, keď bolo zakázané uvádzať diela židovských skladateľov.
Korngold v 30. rokoch 20. storočia emigroval do Ameriky a po prvýkrát začal pôsobiť vo filmovom priemysle na základe pozvania Maxa Reinharda, ktorý v Hollywoode pracoval na filmovej adaptácii “Snu noci svätojánskej”. V priebehu nasledujúcich 10 rokov sa stal najznámejším filmovým skladateľom a priekopníkom v oblasti tvorby a za filmovú hudbu k filmu “Robin Hood” bol dokonca ocenený Oscarom.
“Mŕtve mesto” sa počas Korngoldovho života nikdy neobnovilo a zmizlo z repertoáru. Po skončení druhej svetovej vojny sa sám Korngold, ktorý už trpel srdcovou chorobou, zúčastnil na obnovení opery v Mníchove v roku 1954. Korngold si musel trpko uvedomiť, že “zaprášená symbolika” diela už nie je žiadaná.
Jej renesancia sa začala až v 70. rokoch 20. storočia vďaka Leinsdorfovej nahrávke a od začiatku 21. storočia sa dielo dokázalo znovu presadiť v medzinárodnom repertoári.
MŔTVÉ MESTO I. dejstvo
Synopsa: V Pavlovom ponurom byte v Bruggách. Domáca Brigitta prijíma Paulovho starého priateľa Franka, ktorý sa k nej ponáhľa. Pozerajú sa na vyzdobený obraz Marie, Paulovej zosnulej manželky, pred ktorým je ako relikvia vystavený Máriin vrkoč vlasov. Brigitta hovorí o Paulovom čudnom stave.
Hneď na začiatku sa orchester rozžiari všetkými farbami. Brigitta spieva revuálnu hudbu z neskorého romantizmu, zmyselné pasáže a veľký orchester spieva expanzívne melódie pred Paulovým príchodom.
Behutsam! Hier ist alles alt und gespenstig
“Sen o návrate”
Paul sa vracia do svojho bytu a teší sa, že vidí svojho priateľa Franka. Paul sa mu vôbec nezdá taký, ako ho opísala Brigitta. Takmer extaticky rozpráva o stretnutí so svojou imaginárnou manželkou v náručí počas jednej z osamelých prechádzok. Videl ženu, ktorá vyzerala ako jeho Marie. Na druhý deň sa s ňou rozprával, jej hlas patril Márii, Boh mu ju vrátil! Frank sa mu snaží vysvetliť, že upadol do bludu “sna o návrate”. Frank však o tom nechce nič vedieť.
Po Frankovom pozdrave sa Paul ponorí do Mariinho sveta. V úvode za sprievodu flauty a harfy Paul spieva dlhé repliky so striedmym orchestrom.
Frank! Freund!
“Glück, das mir verblieb” – Korngoldova veľká Lied
Synopsa:Zvoní zvonček, Paul už očakáva Mariettu. Pozerá na obraz svojej ženy a je šťastný, že mu ju Boh vrátil! Marietta vstúpi a Paul je ňou fascinovaný, pretože sa tak klamlivo podobá na jeho Marie. Keď jej dá šatku a ona si ju prehodí cez seba, extaticky zavolá: “Marie!” Marietta je tanečnica, ktorá prechádza počas angažmánu v Bruggách. Keď v byte uvidí lutnu, s radosťou zaspieva Paulovi pieseň. Paul je dojatý, je to presne tá istá pieseň, ktorú spievala Marie.
Táto skladba je Korngoldovou najznámejšou skladbou vôbec. Je to nostalgická sólová skladba (ktorá sa mení na duet) uprostred psychodrámy. Má za úlohu vytvoriť pre poslucháča emocionálny vzťah medzi Paulom a Mariettou, aby sa vytvoril maximálny kontrast k nasledujúcej dráme, ktorá siaha až k Paulovej vražde Marietty. Charakter tejto skladby je piesňový až operetný. Už na začiatku sa blysne orchester, ktorý so zvonkohrou, celestou a harfou má typické neskororomantické zafarbenie. Zvončeky celesty navodzujú romantickú, až detsky naivnú náladu.
Duet najprv počujeme v pôvodnej inštrumentácii pre soprán a tenor s Jonasom Kaufmannom a Juliou Leiter. Kaufmann v úlohe Paula debutoval v roku 2019.
Glück, das mir verblieb – Kaufmann / Leiter
Nasledujúca nahrávka predstavuje nebeské sólové verzie pre verziu Elisabeth Schwarzkopf, ktorá sa vyznačuje pomalým tempom. Túžba jej hlasu, chrapľavého od vzrušenia, vyznieva v tom najlepšom zmysle slova.
Glück, das mir verblieb – Schwarzkopf
Zjavenia a bakchanálie
Synopsa: Koketa Marie je hlučná a neberie Paula vážne. Keď uvidí Mariinu fotografiu, je ohromená podobnosťou s ňou a prekvapená Paulovým zvláštnym správaním. Z ulice počuje volanie Gastona, ktorý ju vyzýva, aby sa poponáhľala, pretože sa má začať večerné predstavenie. Povzbudí Paula, aby ju navštívil v divadle, a odchádza z domu. Paul je sám, objaví sa mu Marie a varuje ho, aby bol verný, Paul jej vysvetľuje, že v Mariette vidí len ju. Zjavenie zmizne a Paul vidí Mariettin prízrak, ako tancuje v splývavom fantazijnom tanečnom kostýme, nádherne zdobený, zvodne vábivý. Znejú k tomu orgiastické tanečné rytmy.
Oba hlasy spievajú v odmeranom tempe v pomerne vysokom registri, Máriu počuť akoby z diaľky, ilúzia sa stáva chromatickejšou a prízračnejšou a utápa sa späť v pokoji začiatku, až sa s príchodom Marietty zvrhne na bakchantské tanečné šialenstvo.
Da bist du ja, Marie, ich wusste es – Vogt / Pavlovskaya
Mŕtve mesto II. dejstvo
Zvony a téma Bruggy
Synopsa: Zviditeľnia sa obrysy opusteného, opusteného nábrežia. Je noc. Vidíme zvonicu a vedľa nej obytné budovy, slabo osvetlené plynovými lampami.
Druhé dejstvo sa začína expresívnou predohrou. Cez blikajúce sláčiky počujeme kostolné zvony a v dychoch opakovane zaznieva motív Bruggy:
Prélude
Synopsa: Paul sa objaví a kráča k domu, v ktorom býva Marietta. Jeho myšlienky sú temné, v divadle sa s Mariettou nestretol a chce ísť do jej bytu. Pozrie sa na jej okno a za záclonou zbadá tieň. Priblíži sa k nemu skupina mníšok. Medzi skupinou spozná Brigittu, ktorá ho opustila. Ona ho uvidí a obviní ho, že bol Márii neverný.
Hrozivé zvony pripomínajú Pavlovi deň, keď bola Mária pochovaná. Medzitým počuť vietor (veterného stroja), ktorý sa preháňa po opustenom nábreží. In Jetzt trage ich die Unruhe des Begehrens… ” (“Teraz nesiem nepokoj túžby…”) vietor silnie a orchester znie ťažkým fff, až kým nezanikne a neobjaví sa Brigitta.
Was ward aus mir?
Paul vidí Franka
Synopsa: Keď sa Paul blíži k domu, vidí muža, ktorý odomyká dvere. Je to jeho priateľ Frank. Na svoje zdesenie Paul zistí, že aj Frank je jej milenec. Keď požaduje, aby ju Paul nechal na pokoji, obaja sa pohádajú a Paul mu vezme kľúč od Marttinho bytu. Frank preruší ich priateľstvo a odíde z bytu.
Wohin? – King / Armstrong
Mein Sehnen, mein Wähnen
Synopsa: Zrazu počuje hluk blížiacej sa spoločnosti. Marietta sa vracia domov so svojou divadelnou skupinou na lodi a on ich počuje spievať a smiať sa. Sú medzi nimi bohatý mecenáš gróf Albert a herec Fritz, ktorý má na sebe kostým Pierrota. Majú so sebou šampanské a jedlo a pohodlne sa usadia na nočnom nábreží. Marietta požiada Fritza, aby jej zaspieval pieseň, vie, že Fritz je do nej zamilovaný.
Pierrot spieva pieseň plnú melanchólie s pomalým valčíkovým sprievodom. Je to jedna z tých Korngoldových piesní s bohatými farbami a opulentnými melódiami. Túto pieseň dopĺňa nádherný hučiaci zbor, ktorý nám nevyhnutne pripomína Pucciniho Madama Butterfly.
Mein Sehnen, mein Wähnen – Hampson
Synopsa: Vzrušená Marie chce pre svojho patróna grófa Alberta zinscenovať scénu z divadelnej hry. Chce si zahrať Helenu z Meyerbeerovho “Robert le diable”, v scéne, kde vstane ako mŕtvy človek. V pozadí počuť zvonenie kostolných zvonov a mníšky na ceste späť míňajú divadelný súbor. Pavol sledoval scénu zmŕtvychvstania bez povšimnutia. Vtrhne na scénu a chytí Mariettu. Po krátkej potýčke Marietta pošle divadelníkov preč a zostane sama s Paulom. Paul ju rozhorčene obviní, že ho podviedla s jeho najlepším priateľom. Pomstychtivo jej povie, že po nej túžil len preto, že sa podobala na jeho mŕtvu manželku, a že ju teraz opustí.
Pred touto scénou si spevák Paula mohol dať krátku prestávku. Teraz prichádza scéna, ktorá je jednou z najdramatickejších a najvyčerpávajúcejších pasáží vôbec. Paulova erupcia zodpovedá erupcii sopky, pasáže sú notované vo vysokej tessitúre, niektoré pasáže sú v partitúre dokonca zapísané ako “výkrik”.
Americký tenorista James King raz opísal túto rolu ako rolu, ktorá má výšku Pucciniho opery, sprevádzanú wagnerovským orchestrom, je rovnako náročná ako Othello a je to jediná rola, ktorá ho desí.
Bravo, guter Pierrot – Halt ein! Du eine auferstandene Tote? – King / Armstrong
Extatický koniec deja
Synopsa: Marietta mu pripomína extatické hodiny lásky, ktoré si obaja užívali, a Paul cíti, že ju nemôže opustiť. Obaja sa vášnivo pobozkajú na lavičke v parku. Marietta s ním teraz chce ísť do jeho domu a bojovať proti duchovi jeho mŕtvej ženy, ktorý ho vlastní.
Táto pasáž je jedným z vrcholov opery. Marietta spoznáva Paulove duševné utrpenie. V tejto scéne musí znieť dramaticky a zvodne, aby Paulove muky svedomia a erotická túžba pôsobili dôveryhodne. Druhé dejstvo sa uzatvára extázou podobnou Tristanovi.
Paul du leidest? (Marietta, Paul) – King / Armstrong
Mŕtve mesto III. dejstvo
Marietta sa snaží o zúčtovanie s Marie
Je ráno a Marietta sa objaví v bielych ranných šatách v Mariinej izbe podobnej kostolu. Chvíľu zostane nehybne stáť a potom sa divoko vrhne pred obraz Marie. Marietta nalieha na ducha Marie, aby opustil živých. Zvonku počuje detský spev, ktorý pochádza zo sprievodu prechádzajúceho po ulici. Objavuje sa Pavol, ktorého sprievod vyhnal von. Teraz chce, aby Marietta opustila izbu. Marie chce zostať. Flirtuje s ním a žiada ho, aby ju v izbe pobozkal. Paul ju brutálne zatlačí späť do kresla.
Predohra k tretiemu obrazu ukazuje Mariettino rozrušenie. Doslova počuť búrku v jej vnútri, hudba je čoraz naliehavejšia a rýchlejšia. Korngold využíva prelúdium na prípravu Mariettinho vystúpenia s mnohými vypísanými dramatickými rubatiami.
Ako sa scéna odohráva, Marie pozoruje z okna sprievod detí, ich spev prekrýva hudbu drámy, ktorá sa odohráva v izbe.
Prélude …Dich such ich, Bild – King / Armstrong
Synopsa: Náboženský obrad prebudí v Pavlovi bludy. Marietta si Paula doberá kvôli jeho zbožnosti a žiada ho, aby ju pobozkal. Paul je však uväznený vo svojich ilúziách.
V nasledujúcej nahrávke sa po 3 minútach začínajú Pavlove extatické bludy. Náboženský obrad a jeho emocionálne rozpoloženie ho prinútia padnúť na kolená. Zdá sa, že do miestnosti prichádza procesia a zachytáva Pavla. Hudba doslova exploduje, žiadne slová už nedokážu vyjadriť jeho pocity, len hudba dokáže opísať démonov v Paulovi. Keď sa spamätá, je počuť, ako zbor spieva latinské slovo spievané v ostinátnom rytme. Keď naňho Marietta pohŕdavo zavolá: “Ty si zbožný!” a chce ho pobozkať, opäť prepadne šialenstvu, vysokým hlasom vyriekne slová a zrúti sa.
Sei klug, sei gut – Kráľ / Armstrong
Veľké finále
Synopsa: Musela sa zachrániť pred ťažkým detstvom a chce mať právo mať Paula len pre seba. Lenže túto noc ju chcel mať plnú chtíča a cez deň sa hrá na pobožného. Ide k Mariinmu obrazu a chytí jej vrkoč z vlasov, ktorý je vystavený ako relikvia. Paul ju varuje, aby vrkoč z vlasov nezneuctila. O to viac s ním Marie koketuje. Paul je bez seba, keď Marie divoko tancuje s vrkočom, Paul stratí nervy, vytrhne jej vlasy z ruky a uškrtí nimi Mariettu, pričom koktá, ako veľmi sa mŕtva Marietta podobá na Marie.
Syntéza: Svetlo zhasne. Keď sa opäť rozsvieti, Paul sa prebudí a v izbe je všetko ako na začiatku. Objaví sa Brigitta a o niečo neskôr aj Marie, ktorá si zabudla dáždnik. Napokon sa objaví Frank, ktorý vidí v Paulovej tvári, že sa stal zázrak. Paul si totiž uvedomí, že celá epizóda bola len sen a že sa mu podarilo odtrhnúť od Marie a Marietty. Ide k dverám a odchádza z izby s tým, že sa rozlúči.
Paul sa postupne prebúdza zo sna, orchester ho nežne sprevádza. S príchodom Brigity sa orchester upokojí a objaví sa Marietta v sprievode flauty. Keď sa objaví Frank, hudba sa zmení na žiarivý B dur a skladba sa končí širokým adagiom s melancholickou istotou.
Die Tote, wo, lag sie nicht hier … Glück, das mir verblieb – King / Armstrong
Odporúčanie nahrávania
ARTHAUS DVD, James King, Karan Armstrong, William Murray, Margit Neubauer, Donald Grobe pod vedením Heinricha Hollreisera a Orchester der Deutschen Oper Berlin
Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca na tému “DIE TOTE STADT” od Ericha Korngolda.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!