Online sprievodca operou FIDELIO
Sotva ktoré iné dielo zamestnávalo Beethovena tak vytrvalo ako jeho jediná opera. Až s treťou verziou dosiahla svoju definitívnu podobu. Beethoven vytvoril scény, ktoré sa zapísali do dejín opery a svojou silou a pravdivosťou sa nás dotýkajú aj dnes.
Obsah
♪ Synopsa
♪ Komentár
♪ Akt I
♪ Akt II
Odporúčanie na nahrávanie
Highlights
♪ Mir ist so wunderbar (Quartett)
♪ Abscheulicher … Komm Hoffnung (Leonorenarie)
♪ O welche Lust (Gefangenenchor)
♪ Euch werde Lohn in besseren Welten
♪ Wer ein holdes Weib errungen
Premiéra
Viedeň, 1804
Libreto
Joseph Sonnleithner (1. verzia) a Georg Friedrich Treitschke (2. verzia), podľa drámy Jeana-Nicolasa Bouillyho Léonore.
Hlavné úlohy
Don Pizarro správca štátneho väzenia (barytón) - Florestan politický väzeň a odporca Dona Pizarra (tenor) - Leonore jeho manželka (soprán) - Rocco žalárnik (bas) - Marzelline Roccova dcéra (soprán)
Odporúčanie nahrávky
EMI s Christou Ludwig, Jonom Vickersom a Gottlobom Frickom pod taktovkou Otta Klemperera a Philharmonia Chorus and Orchestra.
Role a synopsa
Komentár
Libretto
Po virtuóznej kariére klaviristu sa Beethoven čoraz viac presadzoval ako skladateľ väčších foriem. Skladbou Eroica a najmä baletnou hudbou “Stvorenia Promethea” Beethoven ukázal svoj potenciál aj ako dramatik. V roku 1804 ho “Theater an der Wien” poverilo skomponovaním jeho prvej opery. Beethoven, ktorý už pracoval na opernom fragmente “Vesta”, ho nechal ležať, pretože sa zapálil pre nový námet. Vychádzal zo skutočnej udalosti ženy prezlečenej za muža, ktorá oslobodila svojho manžela z jakobínskeho väzenia. Sudca Bouilly, ktorý bol svedkom tejto udalosti, ju rozvinul do príbehu, ktorý bol prenesený do Španielska. Divadelný režisér a spisovateľ Sonnenleithner preložil francúzske libreto do nemčiny a Beethoven sa pustil do práce.
Sloboda
Beethoven bol horlivým obhajcom ideálov Francúzskej revolúcie, hoci jej protagonistom Napoleonom pohŕdal (pozri jeho operu “Eroica”). Beethoven bol obdivovateľom Luigiho Cherubiniho a jeho opery o záchranných člnoch, takže je zrejmé, že Beethoven pozitívne reagoval na námet “záchrannej opery” v duchu revolučných ideálov slobody a bratstva. Téma oslobodenia od útlaku a triumfu ľudskosti sa stáva jadrom opery Fidelio. Podobne ako vo svojej 9. symfónii, aj operou Fidelio Beethoven postavil hudobný pomník slobode.
Beethovenov boj o hudobnú drámu
V Beethovenovom Fideliovi rozoznávame dve výrazne odlišné časti. Prvá tretina je odľahčená ako singspiel a pripomína populárnu Čarovnú flautu. S príchodom Dona Pizarra sa tón hudby prudko mení a mení sa na drámu. Formálne je Fidelio singspiel s hovorenými dialógmi a uzavretými číslami, no Wagner nazval Beethovena “otcom nemeckej hudobnej drámy” pre jeho Fidelia, ktorého ústrednou myšlienkou je postaviť výraz do služieb veľkej myšlienky, a nie estetiky. Aby vyhovel tejto námietke, Beethoven s týmto dielom dlho zápasil. Svedčia o tom tri operné verzie a štyri rôzne predohry. Robert Schumann zhrnul tento rozpor s Rossinim, Beethovenovým slávnym súčasníkom, poznámkou, že Beethoven napísal štyri predohry k jednej opere a Rossini jednu predohru k štyrom operám. Beethovenove ťažkosti spočívali v dvoch veciach: na jednej strane nebol skúseným operným skladateľom a na druhej strane nerobil kompromisy v požiadavke komponovať vokálne party inštrumentálne. U neho nie je v popredí vokálna línia, ale hlas myslí inštrumentálne. Pôsobivo je to vidieť v kvartete prvej časti, ktorého hlasy sú napísané v duchu sláčikového kvarteta. Dva party Florestana a Leonory boli v čase premiéry považované za nespievateľné. Existuje známa anekdota o Beethovenovej zásade uprednostniť výraz pred možnosťami interpreta. Počas skúšky sláčikový sólista nedokázal poriadne zahrať pasáž. Hráč sa sťažoval na ťažkosti. Beethoven naňho zavolal: “Čo je mi do jeho mizerných huslí?” “To je mi jedno,” odpovedal.
Premiéra a recenzia
Týždeň pred premiérou vpochodovali Napoleonove vojská do Viedne. Kvôli rozruchu bolo “Theater an der Wien” v deň predstavenia slabo navštevované. Väčšinu návštevníkov tvorili francúzski vojaci, ktorí nerozumeli nemeckým textom a s posolstvom opery nemohli veľa urobiť. Potlesk bol viac ako riedky a výsledkom bol bolestný neúspech. Už po troch predstaveniach bola opera zrušená. Beethovenov priateľ Breuning ho podporil v revízii, ktorej výsledok bol uvedený o štyri mesiace neskôr. Kvôli časovej tiesni boli škrty hektické, čo malo za následok, že aj druhá verzia prepadla. Hoci dielo bolo výrazne skrátené, dostalo nový názov (Leonora) a novú predohru, dramatické nedostatky zostali. Vyčerpaný Beethoven dielo zavrel do zásuvky. O osem rokov neskôr na Beethovena naliehali priatelia, aby dielo opäť uviedol. Beethoven bol ochotný tak urobiť, ale naplánoval zásadnú revíziu, ktorá následne viedla ku konečnej verzii. Libreto na tento účel prepracoval Treitschke. Úspech sa teraz dostavil. V nasledujúcich rokoch k rozšíreniu diela významne prispela sopranistka Wilhelmine Schröder-Devrientová svojím stelesnením Leonory. Richard Wagner ju videl v roku 1829 ako 16-ročnú v drážďanskom predstavení a jej stvárnenie úlohy označil za podnet k tomu, aby sa stal hudobníkom.
FIDELIO I. dejstvo
Ouvertúra
Beethoven napísal štyri rôzne predohry. Prvá sa počas jeho života nikdy nehrala, nikdy s ňou nebol spokojný. Beethoven napísal novú predohru pre každú z troch verzií. Prevládla predohra E dur, verzia z roku 1814:
Fidelio Ouvertüre – Klemperer / Philharmonia
Synopsa: V štátnom väzení v Seville. Väzenský dozorca Rocco žije so svojou dcérou Marzelline v úradnej rezidencii. Roccov vrátnik Joaquino je do Marzelline zamilovaný, ale ona nemá pre mladého muža uši.
Už v prvých taktoch cítime, že orchester hrá v tomto diele hlavnú úlohu. V porovnaní s talianskymi dielami zohráva úlohu samostatného partnera konajúcich osôb; mnohé témy zaznievajú prvýkrát v orchestri. Orchester kontrapunkticky komunikuje so spevákmi namiesto toho, aby bol len harmonickým sprievodom. Dvojica Marzelline/Joaquino pripomína Mozartovu dvojicu Masetto/Zerlina s konšteláciou pomerne obmedzeného muža a sebavedomej ženy. Joaquino tak zostáva jedinou postavou, ktorej Beethoven nedáva áriu.
Jetzt Schätzchen – Unger /Hallstein / Klemperer
Marzelline je zamilovaná do Fidelia
Synopsa: Neustále myslí na Fidelia, nového asistenta svojho otca.
Ária sa začína v túžobnej molovej, expresívne zdobenej dychovými nástrojmi, a čoskoro sa mení na durovú.
O wär ich mit dir vereint – Popp
Kvarteto “Mir ist so wunderbar”
Synopsa: Fidelio je v skutočnosti Leonora, manželka Florestana, ktorý je už dva roky politickým väzňom v tomto väzení. Nechala sa najímať ako pomocníčka v žalári, aby oslobodila svojho manžela. Joaquino je žiarlivý, ale Marcellininmu otcovi sa schopná pomocníčka páči.
Bez vstupnej árie pre Leonoru sa dialóg prelína do veľkolepého kvarteta “Mir ist so wunderbar”, ktoré možno právom zaradiť medzi veľké kvartetá opernej literatúry. Zaujme nielen svojou nádhernou hudbou, dojme aj preto, že Beethoven napísal pre každú z nich melódiu, ktorá podčiarkuje rozdielne pocity konajúcich osôb; Leonora sa obáva o svojho uväzneného manžela, Marzelline spieva o láske k Fideliovi, Joaquino oplakáva stratu Marzelinej lásky a otcom hýbe radosť z blížiacej sa svadby Fidelia a Marzelline. V sprievode nenápadného orchestra speváci ladia kánonicky a skladba sa stáva dokonalým komorným kvartetom.
Túto pasáž si môžete vypočuť v dvoch rôznych hlasových kombináciách.
Verzia zo živej nahrávky s Furtwänglerom z roku 1953 patrí k skvelým nahrávkam Fidelia. Známy nemecký kritik Joachim Kaiser to komentuje: “Ak si vypočujete nahrávku Fidelia Wilhelma Furtwänglera z roku 1953 a počujete kvarteto prvého dejstva, zhasnutie zboru väzňov, duet Leonory a Rocca, poburujúci začiatok druhého dejstva a drvivo dramatické kvarteto druhého dejstva, potom pochopíte, čo je to veľkosť”. (“Kaiser, 100 majstrovských hudobných diel”).
Mir ist so wunderbar (1) – Jurinac / Mödl / Frick / Schock / Furtwängler
A ďalšia nádherná interpretácia z Bernsteinovej nahrávky
Mir ist so wunderbar (2) – Janowitz / Kollo / Popp / Dallapozza
Synopsa: Pre Rocca je základom manželského šťastia prosperita…
Na tomto mieste sa nachádza klasická singspielová ária. Vieme, že Beethoven študoval Mozartovu Čarovnú flautu, nepripomína nám táto ária Papagena? Táto skladba sa niekedy vynecháva a vyčíta sa jej, že je príliš ľahká. Neprávom, pretože skladba dramaticky pomáha ukázať premenu žalárnika z oportunistického malomeštiackeho úradníka na zodpovedného človeka, ktorý odmietne Pizarrov príkaz zabiť.
Hat man nicht auch Gold beineben – Pape
Synopsa: Rocco dovolí Fidelovi, aby ho sprevádzal do prísne stráženej časti väznice, kde Leonora podozrieva svojho manžela.
Gut Söhnchen gut – Norman / Moll / Coburn
Pizarrovo vystúpenie
Synopsa: Pizarro, riaditeľ štátnej väznice, je Florestanov politický nepriateľ a z vlastnej právomoci ho zavrel do prísne stráženej časti väznice. Spanikári, pretože minister ohlásil inšpekciu, ktorá by odhalila nezákonne zadržiavaného Florestana. Rozhodne sa, že Florestan musí zomrieť.
S príchodom Pizarra sa náhle zmení hudba. Počnúc dramatickým akordom sa orchester mení na zúrivosť, ktorá sprevádza guvernérove divoké výzvy. Je to náhoda, že Beethoven napísal Pizarrovu fúriu v rovnakej tónine ako Mozart tú z “Kráľovnej noci”?
Ha welch ein Augenblick – Berry
Synopsa: Prikáže Roccovi, aby zabil väzňa. Väzeň to však odmietne. Pizarro prikáže Roccovi vykopať hrob, vraždu vykoná sám.
Jetzt, alter hat es Eile – Berry / Greindl
“Abscheulicher!… Komm, Hoffnung” s Christou Ludwig a Lotte Lehmann
Synopsa: Leonora si vypočula rozhovor a teraz sa musí ponáhľať.
Veľká ária Leonory sa skladá z troch častí: Recitatív, Cavatina, Cabaletta. V tejto podobe sú opísané základné Leonorine emócie – rozhorčenie, nádej, extáza. Hudba, ktorú k nej Beethoven napísal, rozvíja expresivitu svojím šokujúcim a zároveň dojímavým výrazom. Je to sedemminútový par force výkon speváka, ktorý si vyžaduje najvyššiu dramatickú expresivitu aj najintímnejšiu lyriku.
Ako prvú počujeme Lotte Lehmann. Walter Legge, producent storočia, označuje jej výkon v Leonore za najväčší úspech nielen jej kariéry. Žiadna iná speváčka už Lehmannovú v tejto úlohe nedosiahla.
Abscheulicher !… Komm, Hoffnung (1) – Lehmann
Čo povedala Christa Ludwig o svojom výklade: “Nemohla som spievať Fidelia veľmi dramaticky, ale hrala som slabú ženu, ktorá sa snaží zachrániť svojho manžela”. Pre Christu Ludwig bola táto úloha veľkou výzvou. Nebola vysoko dramatickým sopránom. V jednom rozhovore sa priznala k árii Leonoren: “Na konci árie som sa vždy potešila, keď som dosiahla tón, to vysoké B. Po každom predstavení “Fidelia” som chrapľavela. Vždy mi trvalo tri dni, kým som hlas opäť použila.”
Abscheulicher!… Komm, Hoffnung (2) – Ludwig
Väzenský zbor
Synopsa: V nádeji, že uvidí Florestana, nechá väzňov prejsť sa po nádvorí. Nemôže ho však objaviť.
V chóre väzňov už počujeme idylu Pastorály, ktorú Beethoven skomponuje len o dva roky neskôr. Je to geniálny ťah, že Beethoven skomponoval nádej väzňov s takou intímnou hudbou. Niet divu, že o štyridsať rokov neskôr sa Verdi cítil inšpirovaný skomponovať ďalší slávny väzenský zbor.
O welche Lust (Gefangenenchor) – Bernstein
Synopsa: Väzni sú odvedení späť do svojich ciel.
Leb wohl du warmes Sonnenlicht
FIDELIO Act II
Obtiažny tenorový part
Synopsa: Florestan sedí v žalári v žalostných podmienkach. Sníva o Leonore, ktorá ho vykúpi ako anjel.
Scéna v žalári sa začína temným úvodom a dramatickými akordmi. Florestanovo vystúpenie “Gott welch dunkel hier” je jedným z najnáročnejších partov pre tenoristov. V žalári spieva o láske k pravde a Leonoru halucinuje ako anjela slobody. Podľa partitúry musí Florestan v druhej časti árie chváliť anjela “s nadšením hraničiacim so šialenstvom, ale pokojne”.
Nechajte prehovoriť Jonasa Kaufmanna, slávneho nemeckého tenoristu: “Úloha Florestana je krátka, ale kvôli veľkej scéne v druhom dejstve je to jedna z najnáročnejších úloh v mojom Fachu. Mnohým tenoristom sa ušla cesta do delikátnej záverečnej časti. Nie je tu počuť fyzický rozklad, ale stav mysle zúfalého človeka, jeho extatickú víziu spásy a oslobodenia. Rovnako prvý tón tejto scény, “Boh”, ktorý prichádza z ničoho nič a stáva sa čoraz silnejším a naliehavejším, výkrik trýznenej duše, si vyžaduje najväčšie hlasovo-technické zvládnutie. Ani neviem, koľkokrát som pracoval na tomto crescendovom tóne.” Vypočujte si Jonasa Kaufmanna.
Gott welch dunkel hier (1) – Kaufmann / Welser-Möst
Jon Vickers v druhom výklade
Gott welch dunkel hier (2) – Vickers / Klemperer
Synopsa: Rocco vezme Fidelia na svoju stranu a vysvetlí mu Pizarrovo poslanie. Obaja vstúpia do Florestanovej cely. Keď Rocco odomkne celu, Leonora spozná svojho manžela a je hlboko dojatá. Florestan ju nespoznáva a je vďačný za kúsok chleba, ktorý mu Leonora podáva.
Okrem Jona Vickersa sa Christe Ludwigovej podarilo v nahrávke s Klempererom vytvoriť skvelú Leonoru. Fischer in “große Stimmen”: “Jej Leonora však bola aj jedinečným, neopakovateľným vrcholom. Christa Ludwig mala 33 rokov, bola na vrchole svojich hlasových schopností, nič sa jej nezdalo nedosiahnuteľné a každý, kto pozná túto nahrávku, potvrdí, že od čias Lotte Lehmann tu nebola interpretka tejto obrovskej úlohy, ktorá by dokázala poslucháčom sprostredkovať Beethovenovu vrúcnu ľudskosť takým nefalšovaným a priamočiarym spôsobom.”
Euch werde Lohn in besseren Welten – Klemperer / Vickers / Ludwig
Zúčtovanie s dvoma dramatickými zvratmi
Synopsa: Leonore a Rocco kopú hrob. Keď je hotový, Rocco zavolá Pizarra. Ten sa objaví so zbraňou v ruke, aby zabil Florestana. Leonore sa vrhne medzi nich s pištoľou v ruke, pripravená guvernéra zabiť. Ozve sa trúba, ktorá oznamuje príchod ministra. Pizarro prehral a uteká.
Táto scéna má charakter obrovskej drámy. Keď Leonora zasiahne, dráma sa opäť vystupňuje. Orchester bičuje spevákov a s prenikavým výkrikom počujeme Leonorino “Najprv mu zabite ženu!”. Odhalenie Leonory je veľkým “Colpa di scena”. Keď na seba obaja namieria zbrane, extáza sa opäť stupňuje, až kým s volaním fanfár, a teda ohlásením príchodu ministra, nenastane druhé “Colpo di scena” a scéna naberie ďalší spád. Scéna, ktorá hľadá svoj náprotivok v opernej literatúre!
Er sterbe! – Ludwig / Berry / Greindl
Duet “O namenlose Freude”
Synopsa: Florestan spozná Leonoru a padnú si do náručia.
Beethoven napísal duet, ktorý osciluje medzi intimitou a extázou.
Vypočujte si túto pasáž s Martou Mödlovou a Wolfgangom Windgassenom zo spomínanej 53. nahrávky s Furtwänglerom.
O namenlose Freude (1) – Furtwängler / Mödl / Windgassen
Za vypočutie stojí aj druhá verzia:
O namenlose Freude (2) – Vickers / Ludwig / Klemperer
Gustav Mahler začal praktizovať zaraďovanie predohry Leonora číslo 3 ako intermezza na tomto mieste.
Záverečný refrén na manželskú lásku
Synopsa: Veľká láska k hudbe, ktorá sa odohráva na pódiu, je v znamení hudby, ktorá sa odohráva na pódiu: Minister udeľuje slobodu politickým väzňom.
Záverečný refrén, Pieseň o manželskej láske, už naznačuje zbor 9. symfónie. Z tohto diela vyžaruje hypnotická sila, ktorá je v dejinách opery jedinečná.
Wer ein holdes Weib errungen – Ludwig/Kráľ / Klemperer
Doporučenie na nahrávanie
EMI s Christou Ludwig, Jonom Vickersom a Gottlobom Frickom pod vedením Otta Klemperera a Filharmonického zboru a orchestra.
Ako alternatívu možno odporučiť aj nahrávku s Gundulou Janowitz a Reném Kollom pod vedením Leonarda Bernsteina (DG).
Peter Lutz, opera-inside, online operný sprievodca o FIDELIO od Ludwiga van Beethovena
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!